Keď som bola mladá, milovala som spev a tanec — dokonca som zvažovala, že by som túto lásku premenila na povolanie. No v mojom vnútri horelo niečo ešte silnejšie než akákoľvek pozemská láska či vášeň: túžba smerovať nahor, spoznať vyšší zmysel života a zakúsiť blízkosť k Bohu.
Tieto túžby vo mne horeli takou silou, že formovali všetky moje životné rozhodnutia a spolu s nimi aj môj osud.
Vydala som sa preto na dlhú cestu hľadania, ktorá zahŕňala hlboké ponorenie sa do judaizmu — najmä do Talmudu a chasidských učení — ako aj skúmanie rôznych smerov psychológie, rozličných filozofických doktrín a rôznych metód hnutia New Age. (V tom čase by moja domáca knižnica pokojne mohla súperiť s verejnou knižnicou…)
Napriek tomu ma všetky tieto hľadania — ktoré trvali viac než desaťročie — nepriblížili k odpovediam na veľké otázky života ani do blízkosti Božej. Každá cesta, po ktorej som sa vydala, totiž napokon viedla do slepej uličky, plnej medzier a rozporov.
Napríklad v náboženskom svete sa hovorí o Božej prozreteľnosti — o Otcovi, ktorý raz miluje a inokedy sa hnevá. Ale aký je to Boh? Znie skôr ako nevyspytateľný, ba až zneužívajúci otec, ktorý jeden deň hladí a na druhý deň zasadí kruté údery, nútiac človeka so slzami v očiach prosiť: „Otče, Otče, dokedy? Dokedy? Zmiluj sa nad nami!“
Je to Otec, ktorý dopustil holokaust a genocídy národov? Otec, ktorý koná diskriminačne, miluje jedných viac než druhých — skrátka rasistický Otec???
Samozrejme, nič z toho nemôže viesť do blízkosti Božej, pretože každý, kto má takéto skreslené predstavy o Božstve, nedisponuje zrelým duchovným vedomím, ale koná iba z emocionálneho vedomia — materiálneho vedomia — charakterizovaného zbožným prianím. Čo je vlastne zbožné prianie? Je to nádej, že všetky naše problémy zmiznú okamžitým vyslobodením, bez toho, aby sme niesli akúkoľvek zodpovednosť.
Vo filozofii som našla iba intelektuálne úvahy; podobne v psychológii nekonečnú rozumovú analýzu sveta emócií. Ani jedno neprináša duchovný vzostup, pretože duch vôbec nie je prítomný — práve naopak, je systematicky potláčaný.
Všetko, čo som čítala a skúmala v takzvaných metódach New Age, sa dá zhrnúť do jednej vety: močiar lepkavých pocitov, v ktorom sa duch topí a upadá do smrteľného spánku.
Tieto učenia — rovnako ako nové náboženstvá — majú taký veľký úspech po celom svete, pretože ľuďom dávajú presne to, čo ich ego miluje najviac: ignorovať všetko, čo by mali napraviť v sebe, a namiesto toho nafukovať svoju vlastnú dôležitosť až do takej miery, že človek sám seba považuje za Boha! (Znie to povedome? „Ty si Stvoriteľ!“ „Ty si stvorenie!“ „Ty si Boh!“ „Boh ťa potrebuje, aby mohol sám seba prežíval!“)
No potom — pred dvadsiatimi piatimi rokmi — som našla knihu „Vo Svetle Pravdy: Posolstvo Grálu“. Dokonalé dielo, ktoré k nám mohlo prísť len z najvyšších výšin, neobsahujúce žiadne rozpory ani medzery, ale jasnú cestu, ktorá každého, kto sa rozhodne po nej kráčať, priamo vedie do blízkosti Božej.
Tam som pochopila, že „Boh však priamo nezasahuje do všetkých týchto malých i veľkých starostí ľudí, ako sú vojny, biedy a vôbec všetkého pozemského! Od samého začiatku votkal do stvorenia svoje dokonalé zákony, ktoré samočinne konajú svoju neúplatnú prácu, tak že sa na vlas všetko napĺňa, večne rovnako sa vyrovnáva, čím sú uprednostňovanie, práve tak ako krivda a akákoľvek nespravodlivosť úplne vylúčené.“ (Kapitola 58, Vo Svete Pravdy: Posolstvo Grálu)
Toto dielo sa študuje v pokročilom kurze školy a vychádza z verzie z roku 1941, ktorú autor zanechal pred svojou smrťou. Je dôležité toto vedieť, pretože v obehu sú aj iné pozmenené verzie — podobne ako cirkev skreslila Ježišovo učenie — ktoré spôsobujú veľké škody, s ktorými my nemáme absolútne nič spoločné.
Vďaka tomuto dielu som dokázala pochopiť a zažiť, že rozum a pocity nemôžu definovať našu podstatu ako ľudských bytostí, pretože pôsobia iba na pozemskej a materiálnej úrovni a nikdy nemôžu viesť k duchovnému vzostupu.
Len duch to dokáže, pretože jeho pôvod je mimo materiálneho sveta a je večný.
Although the intellect and emotions were meant to be tools to express the spirit, they instead became independent consciousnesses that systematically suppress the spirit.
Tak sa zrodilo ego: naše vnútorné väzenie, reálny matrix.
Toto útlak a skresľovanie sa začalo pred státisícmi rokov a je opísané v Biblii ako pojedanie ovocia zo Stromu poznania — ide o kód, nie o doslovný príbeh.
Nápravou tohto skreslenia je oslobodenie ducha, aby sa mohol rozvíjať, a presne to sa od nás ako ľudí vyžaduje v súčasnej dobe — v ére, ktorú proroci nazývali koncom dní.
Prečo je kurz „OSLOBOĎTE SVOJHO DUCHA!“ — ktorý poskytuje vedenie a nástroje na oslobodenie a rozvoj ducha — práve teraz taký zásadný?
Tu je celá odpoveď v skratke: Duch zostupuje a vtelením vstupuje do pozemského tela ako nevedomý zárodok s cieľom rozvinúť sa a následne sa vracia do duchovnej sféry — raja — ako vedomý duch.
Koniec dní je posledným obdobím, ktoré duchu zostáva na dokončenie procesu vývoja a dozrievania. Keďže však sme sa všetci bez výnimky vyvíjali nesprávne — teda máme veľké ego a veľmi slabého ducha —čas na nápravu tohto stavu sa nám rýchlo kráti.
Práve teraz, keď už ani rozum a pocity nedokážu vysvetliť celosvetovú súčasnú mätúcu realitu, práve vtedy má náš duch nádej, že zdvihne hlavu a konečne sa oslobodí!
Môžem potvrdiť, že hneď, ako sa duchu podarí prekonať ego, nastáva úžasný stav pravej lásky, (ktorý sa úplne líši od pocitovej lásky).
Potom plameň lásky k Bohu zosilnie a prirodzene hľadá kanály, cez ktoré by ju mohol prenášať aj na ostatných.
Preto každý príspevok, každá kniha, každý rozhovor, každý kurz a každý tréningový program, ktorý píšem a učím, sú vlastne kanály, do ktorých prúdi moja láska k Bohu.
Je to láska, ktorá nežiada nič iné, len pomôcť skutočne hľadajúcim Pravdu nadobudnúť slobodu; radosť, ktorá nie je závislá od niečoho; a obrovskú silu lásky, ktorú môže každý človek zažiť, keď dosiahne blízkosť Božiu.
***
Pozývame vás preskúmať náš kompletný súbor rozhovorov a podcastov: